PC.sk

Počítačová ąkola . sk

Ponuka
Návštevnosť
Ako to napísať?

Seriál k slov. jazyku - článok 43 - Interpunkčné znamienka - Spojovník

   Prajeme Vám úspešný a iba spevom vtákov ozdobený dnešný deň. V minulom článku sme sa zaoberali témou ,, Interpunkčné znamienka - Pomlčka ". Dnes si dáme za úlohu oboznámiť sa zo slovenským jazykom na tému ,, Interpunkčné znamienka - Spojovník ".


Spojovník (-) sa píše:
na vyjadrenie zlučovacieho vzťahu:
a) v zložených vlastných menách:
aa) v osobných menách (cudzích rodných menách, priezviskách) napr. Jean-Paul, Hans-Dietrich (rodné mená), Meliš-Čuga, Šteller-Šteliar, Joliot-Curie, Rázusová-Martáková, Curie-Skłodowska, Lacková-Zora (zložené priezviská),
bb) v zemepisných názvoch, napr. Česko-Slovensko, Rakúsko-Uhorsko (názvy dvoch krajín spojených do jedného celku), Šaštín-Stráže (názvy pôvodne samostatných obcí spojených do jednej),
b) v zložených všeobecných podstatných menách, napr. propán-bután,
c) v zložených prídavných menách na vyjadrenie zreteľne vydelených zložiek (častí), napr. bielo-modro-červený (bielo-modro-červená zástava, t. j. zástava s bielym, modrým a červeným pruhom ako samostatnými plochami), bielo-žlto-červený, žlto-zelený (žltý a zelený), literárno-hudobný (literárny a hudobný), vedecko-technický (vedecký a technický), vedecko-popularizačný (vedecký a popularizačný), cisársko-kráľovský (cisársky a kráľovský), cyrilo-metodský (týkajúci sa Cyrila a Metoda),
d) v zložených privlastňovacích prídavných menách utvorených od vlastných mien, napr. Geigerov-Müllerov (počítač), Rayleighov-Jeansov (zákon), Boylov-Mariottov (zákon);
na označenie obapolnosti, vzájomnosti, napr.
česko-slovenský (česko-slovenský slovník), slovensko-český (slovensko-české literárne vzťahy), slovensko-ruský (slovensko-ruský slovník), slovensko-poľský (slovensko-poľské styky), britsko-francúzsky (britsko-francúzske rozhovory);
v spojeniach s bližším určením, napr.
Poprad-Tatry (označenie železničnej stanice alebo letiska v Poprade, ktorý leží v blízkosti Tatier), Bratislava-mesto (vlastné mesto), Bratislava-vidiek (najbližšie okolie Bratislavy), Guinea-Bissau (štát Guinea s hlavným mestom Bissau);
v spojeniach, v ktorých prvá časť označuje celok a druhá jej súčasť, napr.
Bratislava-Devínska Nová Ves (mestská časť Bratislavy);
na vyjadrenie približnosti (približnej miery), neurčitosti v kvantitatívnych spojeniach, napr.
dva-tri (dva-tri týždne), dnes-zajtra, dlhší-kratší, väčší-menší, viac-menej;
v spojeniach, ktoré vyjadrujú úplnosť, vysokú alebo neurčitú mieru niečoho, vyčerpanie všetkých možností a pod. a vyznačujú sa hláskovou podobnosťou alebo významovou súvzťažnosťou častí, napr.
hory-doly, krížom-krážom, zoči-voči, telom-dušou, rad-radom, sprava-zľava, líhajúc-vstávajúc, sem-tam, rukami-nohami, sčista-jasna, zubami-nechtami, zôkol-vôkol, aký-taký, čosi-kamsi, deň-noc, dňom-nocou (bez prestania, stále);
v spojeniach, ktorých zložky stoja v protiklade (so záporom v druhej časti), napr.
kamarát-nekamarát, satira-nesatira, cesta-necesta, Maďar-Nemaďar, Španielsko-Nešpanielsko (či ide o Španielsko, alebo nejde o Španielsko, ale o inú krajinu), rád-nerád, voľky-nevoľky, chtiac-nechtiac, cestou-necestou;
v spojeniach na vyjadrenie stupňovania, intenzity:
a) s opakovaním výrazu, napr. ešte-ešte, ledva-ledva, pomaly-pomaly, teraz-teraz, vysoko-vysoko, už-už, len tak-tak, isto-iste (so spájacím vokálom o),
b) s pripojením toho istého výrazu so stupňovacou predponou, príponou alebo predponou i príponou, napr. dlhý-predlhý, ukrutný-preukrutný, šťastný-prešťastný, dlho-predlho, sťastne-prešťastne, dávno-pradávno, trocha-trošíčka, hrá-vyhráva;
v synonymných spojeniach na spresnenie, zvýšenie zrozumiteľnosti alebo jednoznačnosti, napr.
šťastný-blažený, nasnívať-navymýšľať, nevedomky-nenazdajky, zle-nedobre, horko-ťažko;
v expresívnych výrazoch onomatopoického pôvodu, ktorých jednotlivé zložky sa samostatne zväčša nepoužívajú a vyznačujú sa hláskovou podobnosťou, napr.
kuca-paca, tresky-plesky, štrng-brnk, dínom-dánom, cingi-lingi, lárom-fárom, trma-vrma; môže ísť aj o opakované výrazy, napr. bum-bum, ťuk-ťuk, buch-buch;
na spojenie častí slov zapísaných číslicami a písmenami, napr.
7-tisíc (sedemtisíc), 3-izbový (trojizbový), 3 1/2-izbový (triapolizbový), 7,5-percentný (sedemapolpercentný), 3 %-ný (trojpercentný), 45-ročný (štyridsaťpäťročný), 20-kilogramový (dvadsaťkilogramový), 4-násobný (štvornásobný), 10-násobok (desaťnásobok), 25-krát (dvadsaťpäťkrát);
pri rozdeľovaní slov na konci riadka, napr.
pra-covať, pracov-ník (prvá časť so spojovníkom na konci prvého riadka, druhá časť na začiatku ďalšieho riadka). Ak sa slovo písané so spojovníkom rozdeľuje na mieste spojovníka, spojovník sa zopakuje na začiatku ďalšieho riadka, napr. Rakúsko-Uhorsko – Rakúsko- (na konci prvého riadka) a -Uhorsko (na začiatku ďalšieho riadka), česko-slovenský – česko- a -slovenský, Česko-Slovensko – Česko- a -Slovensko;
v jazykovedných výkladoch na označenie nesamostatných súčastí, na ktoré možno slovo rozdeliť, napr.
h-á-dž-e (rozdelenie slova na hlásky), slo-ven-ský (rozdelenie na slabiky), ryb-ár-stv-o (rozdelenie na morfémy), predpona vy-, odvodzovacia prípona -ka, pádová prípona -a, základ -žen- v slove oženiť;
namiesto časti slova, ak za ním nasleduje slovo s rovnakou druhou časťou, napr.
troj- až štvornásobok (trojnásobok až štvornásobok), troj- až štvormiestny (trojmiestny až štvormiestny);
na pripojenie pádovej alebo slovotvornej prípony k iniciálovým skratkám, napr.
SĽUK – SĽUK-u, BEZ – BEZ-ka;
na označenie prerývanej výslovnosti vnútri slov, napr.
Ne-ve-ríš? Skutoč-ne? Dvakrát sa ponížila, po-ní-ži-la, slabikovala potichu;
na spájanie symbolov so slovami, napr.
D-glukóza, 2-fenantyl;
v cudzích vlastných menách podľa pôvodného stavu (podľa toho, ako sa vlastné meno píše v jazyku, odkiaľ sa preberá na použitie v našom jazyku), napr.
Aix-en-Provence, Chlons-sur-Marne, Johann-Strauss-Gasse;
podľa staršieho úzu v čínskych a kórejských vlastných menách, napr.
Li Čching-čao, Tchao Jüan-ming, Jao I-ling, Jüan-ťiang, Čchung-čching, Jang-c’-ťiang, Tching-tchie-tche, Song Jo-wan. V zdomácnených podobách sa spojovník nepíše, napr. Čankajšek, Sunjatsen, Nanking, Peking, Čunking. Novšie sa v latinke používanej v Číne na prepis z čínskeho písma spojovník v menách nepíše (pozri aj časť o prepise z čínštiny, s. 78 – 81).
Spojovník sa nepíše:
v zložených prídavných menách:
a) keď prídavné mená vyjadrujú jednotu, celistvosť, napr. žltozelený (zelený do žlta), bledomodrý, staroružový; indoeurópsky,
b) keď sú prídavné mená utvorené od združených pomenovaní (spojení podstatných mien s určujúcimi prídavnými menami alebo číslovkami), napr. vedecký výskum – vedeckovýskumný, literárna veda – literárnovedný, sociálna demokracia – sociálnodemokratický, Malá Fatra – malofatranský, Blízky východ – blízkovýchodný, Čierne more – čiernomorský, Červený kríž – červenokrížsky, druhý stupeň – druhostupňový;
P o z n á m k a.
Písaním alebo nepísaním spojovníka sa naznačuje, či ide o vyjadrenie samostatnosti významov alebo o vyjadrenie jednoty, celistvosti a o tvorenie od združených pomenovaní, napr. grécko-rímsky (grécko-rímske vzťahy, t. j. vzťahy Grékov a Rimanov) – gréckorímsky (gréckorímsky zápas, t. j. športová disciplína), politicko-ekonomický (politický a ekonomický) – politickoekonomický (týkajúci sa politickej ekonómie), kultúrno-politický (kultúrny a politický) – kultúrnopolitický (týkajúci sa kultúrnej politiky), anglo-americký (anglický a americký) – angloamerický (týkajúci sa Angličanov a Američanov ako jedného celku).
v pomenovaniach, v ktorých ide o vyjadrenie bližšieho vymedzenia, napr.
člen korešpondent, minister predseda.
P o z n á m k a.
Na písacích strojoch sa spojovník píše aj namiesto pomlčky (v takom prípade sa oddeľuje medzerami).


   Čítanie dnešného článku ako sami vidíte ubehlo ako voda. Neostáva nám aj Vám len zhodnotiť čo priniesol. Sme presvedčení, že pomohol svojou troškou k objasneniu pravidiel písania v našom materinskom jazyku. O týždeň si vysvetlíme a popasujeme sa s problémom na tému ,, Interpunkčné znamienka - Tri bodky ". Z tohto dôvodu nás nezabudnite navštíviť. Teda dovidenia o týždeň.

Súvisiace články:
Špeciálna ponuka (29.11.2018)
Seriál k slov. jazyku - článok 53 - Názvy obcí na Slovensku (06.04.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 52 - Prehľad tvorenia ženských priezvisk - Priezviská cudzieho pôvodu (30.03.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 51 - Prehľad tvorenia ženských priezvisk - Domáce priezviská (23.03.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 50 - Rytmické krátenie - Výnimky z pravidla o rytmickom krátení (16.03.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 49 - Rytmické krátenie - Pravidlo o rytmickom krátení (09.03.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 48 - Prehľad skloňovania a časovania (02.03.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 47 - Interpunkčné znamienka - Lomka (23.02.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 46 - Interpunkčné znamienka - Zátvorky (16.02.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 45 - Interpunkčné znamienka - Apostrof (09.02.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 44 - Interpunkčné znamienka - Tri bodky (02.02.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 42 - Interpunkčné znamienka - Pomlčka (19.01.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 41 - Interpunkčné znamienka - Úvodzovky (12.01.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 40 - Interpunkčné znamienka - Dvojbodka (05.01.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 39 - Interpunkčné znamienka - Bodkočiarka (29.12.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 38 - Interpunkčné znamienka - Čiarka - Iné funkcie čiarky (22.12.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 37 - Interpunkčné znamienka - Čiarka - Odčleňovacia funkcia čiarky (15.12.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 36 - Interpunkčné znamienka - Čiarka - Pripájacia funkcia čiarky (08.12.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 35 - Interpunkčné znamienka - Čiarka - Vyčleňovacia funkcia čiarky (01.12.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 34 - Interpunkčné znamienka - Otáznik (24.11.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 33 - Interpunkčné znamienka - Výkričník (17.11.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 32 - Interpunkčné znamienka - Bodka (10.11.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 31 - Interpunkcia a jej funkcie (03.11.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 30 - Veľké písmená na znak úcty (27.10.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 29 - Veľké písmená ako prostriedok na vyzdvihnutie niektorých slov (20.10.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 28 - Veľké písmená v poézii na začiatku veršov (13.10.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 27 - Veľké písmená v skratkách a ustálených značkách (06.10.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 26 - Názvy ľudských výtvorov (29.09.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 25 - Názvy objektov vo vesmíre a názvy útvarov na ich povrchu (22.09.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 24 - Mená ľudí a živých bytostí (15.09.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 23 - Zásady písania veľkých písmen (08.09.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 22 - Veľké písmená - Vlastné mená (01.09.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 21 - Veľké písmená na začiatku viet (25.08.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 20 - Vlastné mená - Názvy ľudských výtvorov (18.08.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 19 - Vlastné mená - Názvy objektov vo vesmíre a názvy útvarov na ich povrchu (11.08.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 18 - Vlastné mená - Mená ľudí a živých bytostí (04.08.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 17 - Vlastné mená - Zásady písania veľkých písmen vo vlastných menách (28.07.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 16 - Písanie veľkých písmen - Vlastné mená (21.07.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 15 - Rozdeľovanie slov (14.07.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 14 - Písanie slov osobitne a dovedna (07.07.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 13 - Písanie starogréckych a latinských mien (30.06.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 12 - Písanie historických osobných mien (23.06.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 11 - Hlavné zásady písania slov cudzieho pôvodu (16.06.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 10 - Písanie spoluhlásky ,,v" (09.06.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 09 - Písanie spoluhlások v predponách (02.06.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 08 - Písanie párových spoluhlások (26.05.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 07 - Písanie spoluhlások ď, ť, ň, ľ (19.05.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 06 - Písanie samohlások v niektorých príponách (12.05.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 05 - Písanie samohlásky ä (05.05.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 04 - Písanie samohlások i, í (28.04.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 03 - Pravopis a jeho princípy (21.04.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 02 - Slovenská abeceda (14.04.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 01 - Písmo v slovenčine (07.04.2009)
Úvod k seriálu o slovenskom jazyku (31.03.2009)
Vyhodnotenie ankety (24.03.2009)
[Akt. známka: 0 / Počet hlasov: 0] 1 2 3 4 5