PC.sk

Počítačová ąkola . sk

Ponuka
Návštevnosť
Ako to napísať?

Seriál k slov. jazyku - článok 42 - Interpunkčné znamienka - Pomlčka

   So želaním ničím nerušeného čítania Vám prinášame ďalší zo série článkov o slovenskom jazyku s dnešnou témou: ,, Interpunkčné znamienka - Pomlčka  ".


Pomlčka (–) sa píše:
vo vete s menným prísudkom namiesto sponového slovesa (v prísloviach, heslách, nadpisoch, nápisoch a pod.), napr.
Mladosť – radosť, staroba – choroba. – Zdravie – najcennejšie bohatstvo. – Čas – štvrtý objektívny rozmer. – Sebauspokojenie – brzda pokroku.
pri dôraznom naznačení, že nasleduje niečo neočakávané, prekvapujúce, mimoriadne, napr.
Odpad je predsa – surovina. – Kto nepozná Tatry – nepozná Slovensko.
pred samostatnou vetou, ktorá podáva vysvetlenie k predchádzajúcemu výkladu, napr.
Koloniálne rozdelenie krajín zabrzdilo až zahatalo prirodzený vývoj formovania národov – koloniálne štáty vznikli bez zreteľa na etnické zloženie obyvateľstva.
P o z n á m k a.
Namiesto pomlčky sa môže písať aj bodkočiarka, resp. dvojbodka alebo sa veta môže písať ako samostatná s veľkým začiatočným písmenom po predchádzajúcej časti zakončenej bodkou.
pri naznačení nedokončenia reči:
a) keď sa hovoriaci úmyselne odmlčí (pretože si náhle uvedomí nevhodnosť toho, čo chcel pôvodne povedať, nenachádza vhodný výraz, stratil svoju myšlienku, nevie, ako pokračovať v jazykovom prejave, náhle ho preruší nečakaná udalosť, napr. príchod ďalšej osoby, nečakaný zvuk a pod.), napr. Povedal som, že –
b) keď hovoriaceho náhle niekto preruší v reči, napr.
Dora: A aj ty si už len vina, voľačo si –
Zuzana: Ja uznávam, že som, ale –
Dora: Neuznávaš…
P o z n á m k a.
Namiesto pomlčky sa v tomto prípade píšu aj tri bodky.
pri oddeľovaní vsuviek (slov alebo spojení slov, celých viet, zriedkavejšie aj súvetí), napr.
Nemáme zatiaľ – prirodzene – študijné výsledky. – Žilinskí stavbári – ako je známe – budujú školské stavby aj v ďalších okresoch. – Keď išiel vozík popri nás, videl som – bol som celkom blízko, takže som rukou drabiny chytil –, že má na sebe košeľu, spod ktorej bolo vidno holý chrbát, celý počernetý a skrvavený. – Jednotlivé roviny jazyka – hoci sú časťou jedného systému – nie sú jednoducho priradené systémy, nie sú vybudované na rovnakých princípoch.
P o z n á m k a.
Často sa vsuvky oddeľujú čiarkami alebo zátvorkami.
pri naznačení vzrušenej, prerývanej reči; takto sa prestávka vo vete vyznačuje dôraznejšie než čiarkou, napr.
Vysoké Tatry – vlasť moja – zem krásna…
pri zdvojovaní alebo zopakovaní slova alebo celých výrazov a viet, ak chceme dosiahnuť väčší dôraz, napr.
Nie som vinný – nie som vinný. – Veď už – veď už…
pri oddeľovaní priamej reči jednej osoby od priamej reči druhej osoby, ak sa neuvádzajú v osobitných odsekoch, ale v súvislom texte jedna za druhou, napr.
Sľubuješ? – Sľubujem.
za otázkou, na ktorú si hovoriaci sám hneď odpovedá, napr.
Dalo sa niečo v tejto situácii robiť? – Áno, dalo sa.
pri oddeľovaní priamej reči, ktorá sa uvádza v samostatnom odseku, napr.
– Ty si chlap, ako má byť. Vieš nejaké remeslo?
– Som kováč, a to dobrý. Tak ti koňa nikto nepodkuje ako ja.
– Rozviažte mu povrazy, – rozkázal rytier svojim zbrojnošom.
– Tak čo je nové?
– Prichádzam so žiadosťou.
– Nuž čujme, s akou?
pri vypočítavaní jednotlivých bodov uvádzaných v samostatných riadkoch, napr.
Konferencia sa uzniesla:
– konať novú voľbu o dva roky,
– venovať viac financií na sociálne potreby členov,
– svojpomocne vybudovať ihrisko.
v súvislom texte za názvom príspevku (článku, správy, kapitoly a pod.) po bodke, napr.
Dohoda o pobrežných vodách. – Ministri zahraničných vecí v pondelok podpísali dohodu o pobrežných vodách. Skončili tak dlhotrvajúci spor o práve na hospodárske využitie pobrežného šelfu medzi oboma krajinami, predovšetkým pokiaľ ide o hľadanie a ťažbu najrozličnejších nerastov a surovín.
Pravopis a výslovnosť anglických zložených slov s druhou časťou -man. – V príspevku venujeme pozornosť pravopisu a výslovnosti starších a novších slov cudzieho pôvodu zakončených na -man, ktoré boli prevzaté do slovenčiny.
za výraz, ktorý sa uvádza samostatne a bližšie sa vysvetľuje, napr.
hipodróm – miesto pretekov na koňoch alebo na vozoch so záprahom
za vetami, ktoré sa ako príklady uvádzajú súvisle za sebou, napr.
Vo dvore privítalo ich ozrutné psisko, valach popolavej srsti. – Chlapci, synovia, kráčali s ním. – Sparta, v staroveku skôr tábor viacerých osád než mesto, bola poľnohospodárskym a vojenským strediskom.
v odbornom texte niekedy medzi takými pojmami alebo termínmi, ktoré sú spojené protikladovým vzťahom, napr.
Kategória odcudziteľnosti – neodcudziteľnosti nie je prítomná iba v týchto jazykoch.
P o z n á m k a.
Častejšie sa namiesto pomlčky v takýchto prípadoch používa lomka: kategória odcudziteľnosti/neodcudziteľnosti.
na naznačenie rozpätia alebo vzťahu rovnocennosti medzi dvoma, prípadne viacerými bodmi, a to:
a) časového a miestneho rozpätia a rozpätia v počte, pričom nahrádza výraz až, napr. 1980 – 1990, január – február, strana 5 – 12,
b) staníc alebo zastávok na trati, najdôležitejších miest na trase, napr. Praha – Bratislava – Budapešť – Belehrad (stanice železničnej trate); Rača – Račianske mýto – Námestie Ľudovíta Štúra – Račianske mýto – Rača (zastávky električky); Balt – Tatry – Balaton – Adria (hlavné miesta motoristickej trasy),
c) súťažiacich športovcov alebo športových družstiev, napr. Kučera – Becker, ŠK Slovan Bratislava – Spartak Trnava, Slovensko – Španielsko,
d) partnerov v rokovaniach, rozhovoroch, napr. Gorbačov – Reagan (rokovanie Gorbačova a Reagana), Irán – Irak (rokovanie zástupcov Iránu a Iraku),
e) spoluautorov, spoluusporiadateľov, spojencov, napr. Kant – Laplace, Iľf – Petrov, Pauliny – Ružička – Štolc, Spojené štáty – Veľká Británia, Slovensko – Poľsko, Paríž – Madrid,
f) umiestnenie podniku na dvoch alebo viacerých miestach, napr. Česko-slovenská grafická únia Praha – Prešov,
g) vzťahov medzi rozličnými inými pojmami alebo javmi, napr. ť – ď, s – z, š – ž… (dvojice foném podľa znelosti), vojna – mier, dobro – zlo, priateľstvo – nepriateľstvo (protikladné pojmy);
v jazykovedných prácach na vyjadrenie vzťahov medzi rozličnými pomenovaniami alebo ich tvarmi, prípadne odvodenými slovami a pod., napr.
žena – gen. pl. žien (tvar gen. pl. slova žena), ryba – rybár (slovo odvodené od pomenovania ryba), zemepis – geografia (slovo domáceho a slovo cudzieho pôvodu s rovnakým významom), kapesník – vreckovka (nesprávne slovo a jeho správny ekvivalent);
v matematike ako znamienko odčítania, napr.
5 – 3 (päť mínus tri), a – b (a mínus b).
P o z n á m k a.
1. Pomlčka sa niekedy nevhodne používa pri písaní názvov inštitúcií s prívlastkom stojacim za nadradeným podstatným menom, napr. stredné odborné učilište – stavebné namiesto stredné odborné učilište stavebné.
2. Pomlčka sa odlišuje od spojovníka. Pomlčka je dlhšia ako spojovník a od slov alebo grafických znakov sa oddeľuje medzerou. (Pri písaní na písacích strojoch sa namiesto pomlčky píše spojovník.)


   Čo by sme ešte uviedli na záver? Hádam len to, že predchádzajúce vety boli pre Vás príjemným osviežením už nadobudnutých vedomostí z Vami navštevovanej školy. Poteší nás ak naše stránky navštivíte aj nabudúce t. j. najneskôr o týždeň.

Súvisiace články:
Špeciálna ponuka (29.11.2018)
Seriál k slov. jazyku - článok 53 - Názvy obcí na Slovensku (06.04.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 52 - Prehľad tvorenia ženských priezvisk - Priezviská cudzieho pôvodu (30.03.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 51 - Prehľad tvorenia ženských priezvisk - Domáce priezviská (23.03.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 50 - Rytmické krátenie - Výnimky z pravidla o rytmickom krátení (16.03.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 49 - Rytmické krátenie - Pravidlo o rytmickom krátení (09.03.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 48 - Prehľad skloňovania a časovania (02.03.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 47 - Interpunkčné znamienka - Lomka (23.02.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 46 - Interpunkčné znamienka - Zátvorky (16.02.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 45 - Interpunkčné znamienka - Apostrof (09.02.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 44 - Interpunkčné znamienka - Tri bodky (02.02.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 43 - Interpunkčné znamienka - Spojovník (26.01.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 41 - Interpunkčné znamienka - Úvodzovky (12.01.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 40 - Interpunkčné znamienka - Dvojbodka (05.01.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 39 - Interpunkčné znamienka - Bodkočiarka (29.12.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 38 - Interpunkčné znamienka - Čiarka - Iné funkcie čiarky (22.12.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 37 - Interpunkčné znamienka - Čiarka - Odčleňovacia funkcia čiarky (15.12.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 36 - Interpunkčné znamienka - Čiarka - Pripájacia funkcia čiarky (08.12.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 35 - Interpunkčné znamienka - Čiarka - Vyčleňovacia funkcia čiarky (01.12.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 34 - Interpunkčné znamienka - Otáznik (24.11.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 33 - Interpunkčné znamienka - Výkričník (17.11.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 32 - Interpunkčné znamienka - Bodka (10.11.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 31 - Interpunkcia a jej funkcie (03.11.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 30 - Veľké písmená na znak úcty (27.10.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 29 - Veľké písmená ako prostriedok na vyzdvihnutie niektorých slov (20.10.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 28 - Veľké písmená v poézii na začiatku veršov (13.10.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 27 - Veľké písmená v skratkách a ustálených značkách (06.10.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 26 - Názvy ľudských výtvorov (29.09.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 25 - Názvy objektov vo vesmíre a názvy útvarov na ich povrchu (22.09.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 24 - Mená ľudí a živých bytostí (15.09.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 23 - Zásady písania veľkých písmen (08.09.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 22 - Veľké písmená - Vlastné mená (01.09.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 21 - Veľké písmená na začiatku viet (25.08.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 20 - Vlastné mená - Názvy ľudských výtvorov (18.08.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 19 - Vlastné mená - Názvy objektov vo vesmíre a názvy útvarov na ich povrchu (11.08.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 18 - Vlastné mená - Mená ľudí a živých bytostí (04.08.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 17 - Vlastné mená - Zásady písania veľkých písmen vo vlastných menách (28.07.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 16 - Písanie veľkých písmen - Vlastné mená (21.07.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 15 - Rozdeľovanie slov (14.07.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 14 - Písanie slov osobitne a dovedna (07.07.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 13 - Písanie starogréckych a latinských mien (30.06.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 12 - Písanie historických osobných mien (23.06.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 11 - Hlavné zásady písania slov cudzieho pôvodu (16.06.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 10 - Písanie spoluhlásky ,,v" (09.06.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 09 - Písanie spoluhlások v predponách (02.06.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 08 - Písanie párových spoluhlások (26.05.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 07 - Písanie spoluhlások ď, ť, ň, ľ (19.05.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 06 - Písanie samohlások v niektorých príponách (12.05.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 05 - Písanie samohlásky ä (05.05.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 04 - Písanie samohlások i, í (28.04.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 03 - Pravopis a jeho princípy (21.04.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 02 - Slovenská abeceda (14.04.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 01 - Písmo v slovenčine (07.04.2009)
Úvod k seriálu o slovenskom jazyku (31.03.2009)
Vyhodnotenie ankety (24.03.2009)
[Akt. známka: 0 / Počet hlasov: 0] 1 2 3 4 5