PC.sk

Počítačová ąkola . sk

Ponuka
Návštevnosť
Ako to napísať?

Seriál k slov. jazyku - článok 15 - Rozdeľovanie slov

   Prajeme Vám úspešný a iba spevom vtákov ozdobený dnešný deň. V minulom článku sme sa zaoberali témou ,, Písanie slov osobitne a dovedna ". Dnes si dáme za úlohu oboznámiť sa zo slovenským jazykom na tému ,, Rozdeľovanie slov ".


V písme sa slová rozdeľujú, ak sa celé nezmestia na koniec riadka. Rozdeľujú sa iba viacslabičné slová, jednoslabičné slová, napr. trest, vlk, prst, Nór, Fín, ak, tak, však, bez, cez, od, nad, ach, ej, hop, tŕň, tĺk, sa nerozdeľujú.
Slová r o z d e ľ u j e m e:
na rozhraní morfém (najmenších významových častí slov),
na rozhraní slabík (najmenších rytmických jednotiek, na ktoré sa delia pri vyslovovaní).
Pri rozdeľovaní slov v prvom prípade sa berie do úvahy významové členenie slov, v druhom prípade zvukové členenie slov.
Na rozhraní morfém rozdeľujeme slová takto:
a) Oddeľujeme jednoslabičné alebo viacslabičné predponové morfémy, napr. vy-brať, odo-brať, za-mknúť, za-streliť, po-slovenčiť, roz-ísť sa, ne-dbať, pod-plukovník, nad-strážmajster, pra-slovanský, pri-mladý, sú-hvezdie, vo-pchať, po-drobiť (rozdrobiť), po-drobný, pod-robiť (podmaniť), zo-stúpiť, vzo-prieť sa, in-štruktor, pro-stredný.
Neslabičné predpony v-, s-/z-, vz- neoddeľujeme, napr. vpísať, vraziť, voperovať, spísať, zbúrať, vzísť, vzplanúť.
b) Oddeľujeme odvodzovacie morfémy (slovotvorné prípony) začínajúce sa na spoluhlásku alebo skupinu spoluhlások, napr. voľ-ba, sud-ca, kamarát-ka, divadiel-ko, masiel-ce, Argentín-čan, Holand-sko, francúz-ština, mera-dlo, tehliar-stvo, stroj-ček, pán-ča, roč-ný, poľ-ský, ohyzd-ný.
c) Oddeľujeme gramatické morfémy (pádové prípony) začínajúce sa na spoluhlásku, napr. chlap-mi (tvar podst. mena chlap), lord-mi (tvar podst. mena lord), argument-mi (tvar podst. mena argument), pristúp-me, pristúp-te (tvary slovesa pristúpiť), neopusť-me, neopusť-te (tvary slovesa neopustiť), dvo-ma (tvar číslovky dva/dve), tro-ma (tvar číslovky tri).
d) Oddeľujeme slová v zložených slovách (časti zložených slov) na hranici zloženia, napr. Brati-slava, Slov-naft, Slov-osivo, šéf-lekár, šesť-uholník, viac-účelový, viac-hlasný, trans-literácia. Spájací vokál neoddeľujeme od prvej časti slova: vodo-vod, zeme-trasenie, vrti-chvost.
P o z n á m k a.
1. Ak morfematické členenie slov nie je dostatočne zreteľné alebo si ho neuvedomujeme, dávame prednosť slabičnému deleniu (deleniu na rozhraní slabík), napr. nav-štíviť, príj-mu (tvar podst. mena príjem), náj-mu (tvar podst. mena nájom). Slabičnému deleniu môžeme dať prednosť aj vtedy, keď sa základová morféma končí na samohlásku a príponová morféma sa začína na skupinu spoluhlások, napr. lieta-dlo i lietad-lo, baní-ctvo i baníc-tvo, lao-ský i laos-ký. Prídavné mená utvorené príponou -ný od prevzatých slov na -cia, v ktorých nastalo striedanie spoluhlások c/č, môžeme rozdeliť podľa morfematického princípu, napr. komerč-ný, funkč-ný, alebo podľa slabičného princípu, napr. komer-čný, funk-čný. V nejasných prípadoch so skupinou spoluhlások môžeme uplatniť dvojaké delenie, napr. jedno-tlivý i jednot-livý, fun-kcia i funk-cia.
2. Ak zložené slová písané so spojovníkom rozdeľujeme na mieste tohto rozdeľovacieho znamienka, spojovník píšeme na konci prvého aj na začiatku nasledujúceho riadka (spojovník zopakujeme), napr. názov Rakúsko-Uhorsko rozdelíme na časť Rakúsko- (na konci prvého riadka) a -Uhorsko (na začiatku nasledujúceho riadka), slovo slovensko-český na časť slovensko- a -český, široko-ďaleko na široko- a -ďaleko, vedecko-technický na vedecko- a -technický. Ak sa rovnako znejúce slovo píše bez spojovníka, spojovník neopakujeme (spojovník píšeme iba na konci prvého riadka), napr. slovo kultúrnopolitický (týkajúci sa kultúrnej politiky) delíme na časť kultúrno- a politický.

Na rozhraní slabík rozdeľujeme slová takto:
a) Ak medzi dvoma samohláskami (dvojhláskami, samohláskou a dvojhláskou, slabičnými r, l, ŕ, ĺ a samohláskou alebo dvojhláskou) je jedna spoluhláska, slovo rozdeľujeme pred spoluhláskou, napr. že-na, pra-co-vať, bie-ly, vl-na, vr-tieť, vŕ-ba, Sĺ-ňa-va, ka-me-nár, pa-ra-bo-la, čia-ra, bie-lia-reň, zna-me-niu (tvar podst. mena znamenie).
b) Ak medzi dvoma samohláskami (dvojhláskami, samohláskou a dvojhláskou alebo slabičnými r, l, ŕ, ĺ a samohláskou alebo dvojhláskou) je skupina dvoch spoluhlások, slovo rozdeľujeme na rozhraní medzi obidvoma spoluhláskami, napr. všet-ci, všet-ky, žat-va, mas-lo, lás-ka, prch-ký, mĺk-vy, maš-lička, ot-cami (tvar podst. mena otec), chlap-cami (tvar. podst. mena chlapec), kviet-kami (tvar podst. mena kvietok), chrb-tami (tvar podst. mena chrbát), pas-ca, Pop-rad.
c) Ak medzi dvoma samohláskami (dvojhláskami, samohláskou a dvojhláskou alebo slabičnými r, l, ŕ, ĺ a samohláskou alebo dvojhláskou) je skupina troch alebo viac spoluhlások a vnútri spoluhláskovej skupiny nie je morfematické rozhranie (alebo si ho neuvedomujeme), prvá spoluhláska patrí do prvej slabiky (na koniec prvého riadka), ostatné spoluhlásky do ďalšej slabiky (na začiatok nasledujúceho riadka), napr. ses-tra, An-gličan, pas-tva, lin-gvistika, zaj-tra, špen-dlík.
d) Slová rozdeľujeme aj na mieste stretania sa dvoch samohlások patriacich do rozličných slabík, napr. ide-ál, ide-álny, lýce-um, gymnázi-um, glori-ola, ide-ový, indivídu-um, indivídu-ami (tvar slova indivíduum), individu-álny, aktu-álny, distribu-ovať, celulo-id, kazu-istika, altru-izmus, galimati-áš, gladi-átor, pi-onier, bedu-ín, ka-olín.
N e r o z d e ľ u j e m e:
1. zložky (písmená) ch, dz, dž, ktorými sa označujú osobitné hlásky (každá zložka ako celok označuje vždy iba jednu hlásku), napr. rú-cho, me-dza, Me-dzilaborce, há-džem (tvar slovesa hádzať), gun-dža, Dobru-dža. Ak nejde o označenie jednej hlásky, ale dvoch osobitných hlások, ktoré patria do rozličných morfém, slová delíme medzi týmito hláskami, napr. viac-hlasný, od-zemok, od-žať;
2. zložky ia, ie, iu, ktorými sa v domácich a zdomácnených slovách označujú dvojhlásky, napr. čia-ra, bie-ly, cu-dziu (tvar príd. mena cudzí), pá-via, pá-vie, pá-viu (tvary príd. mena páví), vysvedče-niu (tvar podst. mena vysvedčenie);
3. zložku io, ktorá sa používa pri prepise z azbuky do latinky, napr. Fio-dor, Panfio-rov, Bogaty-riov, mat-rioš-ka;
4. v slovách cudzieho pôvodu spojenia samohláskových alebo spoluhláskových písmen, ktorými sa označuje jedna samohláska alebo jedna spoluhláska, napr. Aber-deen (ee = í), Liver-pool (oo = ú), Wa-shington (sh = š), Chur-chill (ch = č), Szath-máry (th = t), Pittsbur-ghu (tvar názvu Pittsburgh; gh = g), Bolo-gna (gn = ň), Rze-szów (sz = š). Nerozdeľujeme ani spojenia samohláskových písmen, ak zodpovedajúce spojenia majú jednoslabičnú výslovnosť, napr. flau-ta, leu-kémia, medai-la (au, eu, ai sa vyslovujú jednoslabične). Môžeme rozdeliť spojenie dvoch rovnakých písmen, ktorými sa označuje vo výslovnosti jedna spoluhláska, ak nasleduje samohláska, napr. Mariazell (s výslovnosťou koncového -zell ako -cel) – Mariazel-lu (tvar názvu Mariazell).
Neoddeľujeme koncovú slabiku slova, ak obsahuje iba jednu samohlásku, napr. Kó-rea, An-dreu (tvar mena Andrea), nie Kóre-a, Andre-u.
Pri rozdeľovaní slov zvyčajne neoddeľujeme začiatočnú slabiku slova, ak obsahuje iba jednu samohlásku, napr. i-dea, a-merický, í-ver, é-ra, á-ria, i-hrisko. V úzkych novinových, časopiseckých a pod. stĺpcoch takúto slabiku môžeme oddeliť.
V zložených slovách podľa možnosti prvú samohlásku z druhej časti nepripájame k prvej časti, ale slová rozdeľujeme na rozhraní medzi obidvoma časťami, napr. stredo-americký, stredo-ázijský. Dodržiavanie rozhrania medzi prvou a druhou časťou zložených slov umožňuje lepšie čítať rozdelené slová.


   Čítanie dnešného článku ako sami vidíte ubehlo ako voda. Neostáva nám aj Vám len zhodnotiť čo priniesol. Sme presvedčení, že pomohol svojou troškou k objasneniu pravidiel písania v našom materinskom jazyku. O týždeň si vysvetlíme a popasujeme sa s problémom na tému ,, Písanie veľkých písmen - Vlastné mená ". Z tohto dôvodu nás nezabudnite navštíviť. Teda dovidenia o týždeň.

Súvisiace články:
Špeciálna ponuka (29.11.2018)
Seriál k slov. jazyku - článok 53 - Názvy obcí na Slovensku (06.04.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 52 - Prehľad tvorenia ženských priezvisk - Priezviská cudzieho pôvodu (30.03.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 51 - Prehľad tvorenia ženských priezvisk - Domáce priezviská (23.03.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 50 - Rytmické krátenie - Výnimky z pravidla o rytmickom krátení (16.03.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 49 - Rytmické krátenie - Pravidlo o rytmickom krátení (09.03.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 48 - Prehľad skloňovania a časovania (02.03.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 47 - Interpunkčné znamienka - Lomka (23.02.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 46 - Interpunkčné znamienka - Zátvorky (16.02.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 45 - Interpunkčné znamienka - Apostrof (09.02.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 44 - Interpunkčné znamienka - Tri bodky (02.02.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 43 - Interpunkčné znamienka - Spojovník (26.01.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 42 - Interpunkčné znamienka - Pomlčka (19.01.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 41 - Interpunkčné znamienka - Úvodzovky (12.01.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 40 - Interpunkčné znamienka - Dvojbodka (05.01.2010)
Seriál k slov. jazyku - článok 39 - Interpunkčné znamienka - Bodkočiarka (29.12.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 38 - Interpunkčné znamienka - Čiarka - Iné funkcie čiarky (22.12.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 37 - Interpunkčné znamienka - Čiarka - Odčleňovacia funkcia čiarky (15.12.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 36 - Interpunkčné znamienka - Čiarka - Pripájacia funkcia čiarky (08.12.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 35 - Interpunkčné znamienka - Čiarka - Vyčleňovacia funkcia čiarky (01.12.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 34 - Interpunkčné znamienka - Otáznik (24.11.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 33 - Interpunkčné znamienka - Výkričník (17.11.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 32 - Interpunkčné znamienka - Bodka (10.11.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 31 - Interpunkcia a jej funkcie (03.11.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 30 - Veľké písmená na znak úcty (27.10.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 29 - Veľké písmená ako prostriedok na vyzdvihnutie niektorých slov (20.10.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 28 - Veľké písmená v poézii na začiatku veršov (13.10.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 27 - Veľké písmená v skratkách a ustálených značkách (06.10.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 26 - Názvy ľudských výtvorov (29.09.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 25 - Názvy objektov vo vesmíre a názvy útvarov na ich povrchu (22.09.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 24 - Mená ľudí a živých bytostí (15.09.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 23 - Zásady písania veľkých písmen (08.09.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 22 - Veľké písmená - Vlastné mená (01.09.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 21 - Veľké písmená na začiatku viet (25.08.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 20 - Vlastné mená - Názvy ľudských výtvorov (18.08.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 19 - Vlastné mená - Názvy objektov vo vesmíre a názvy útvarov na ich povrchu (11.08.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 18 - Vlastné mená - Mená ľudí a živých bytostí (04.08.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 17 - Vlastné mená - Zásady písania veľkých písmen vo vlastných menách (28.07.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 16 - Písanie veľkých písmen - Vlastné mená (21.07.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 14 - Písanie slov osobitne a dovedna (07.07.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 13 - Písanie starogréckych a latinských mien (30.06.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 12 - Písanie historických osobných mien (23.06.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 11 - Hlavné zásady písania slov cudzieho pôvodu (16.06.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 10 - Písanie spoluhlásky ,,v" (09.06.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 09 - Písanie spoluhlások v predponách (02.06.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 08 - Písanie párových spoluhlások (26.05.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 07 - Písanie spoluhlások ď, ť, ň, ľ (19.05.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 06 - Písanie samohlások v niektorých príponách (12.05.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 05 - Písanie samohlásky ä (05.05.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 04 - Písanie samohlások i, í (28.04.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 03 - Pravopis a jeho princípy (21.04.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 02 - Slovenská abeceda (14.04.2009)
Seriál k slov. jazyku - článok 01 - Písmo v slovenčine (07.04.2009)
Úvod k seriálu o slovenskom jazyku (31.03.2009)
Vyhodnotenie ankety (24.03.2009)
[Akt. známka: 0 / Počet hlasov: 0] 1 2 3 4 5